Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Prírodné pomery obce Podbranč

Obec Podbranč leží v severovýchodnej časti okresu Senica, južne od cesty Myjava - Sobotište. Obec netvorí ucelený sídelný útvar. Skladá sa z menších osád a usadlostí roztrúsených po celom katastri. Na typ osídlenia mali veľký vplyv prírodné pomery oblasti, ktoré určovali spôsoby hospodárenia a využívania krajiny.
Dominantou katastra a širokého okolia je vrch so zrúcaninou hradu Branč. Pri dobrej viditeľnosti je hrad vidieť zo Záhorskej nížiny a hrebeňa Malých Karpát so vzdialenosťou niekoľko desiatok kilometrov. Hradný vrch je najvyššie položeným bodom s nadmorskou výškou 473 m. Najnižšie položený bod s nadmorskou výškou približne 240m sa nachádza pri toku Myjavy U Gažov v najjužnejšom cípe chotára. Nadmorskú výšku nad 450 m majú kóty Starý hrad (455m) a Chorvátsky vrch (462m).
Orograficky patrí Podbranč do Myjavskej pahorkatiny a len malou časťou zasahuje kataster do Bielych Karpát v oblasti Hornej Doliny. Pri Podbranči začína bradlové pásmo Západných Karpát, ktoré sa tiahne úzkym pásom pri Myjave, pokračuje dolinou Váhu, cez Oravu do Poľska, na územie SR sa vracia Pieninami a pokračuje až na západnú Ukrajinu. Západné Karpaty rozdeľuje bradlové pásmo na dve časti, na vonkajšie a vnútorné. V oblasti Podbranča dosahuje minimálnu šírku. Reliéf pásma sa vyznačuje veľkou pestrosťou. Pri Podbranči má štýl skaliek, v iných častiach Slovenska patrí reliéf bradlového pásma k najkrajším prírodným útvarom, ako napríklad bradlo Vršatca, Manínska tiesňava, ale predovšetkým nádherné scenérie v Pieninskom národnom parku.

obec_foto4

V oblasti Podbranča bradlové pásmo budujú prevažne druhohorné vápencové horniny. Treťohorné vrstvy hornín tvoria úzky plytký obal po ľavej strane toku Myjavy a pokračujú kompaktným celkom v Bielych Karpatách. Údolie Myjavy vypĺňajú fluviálne (riečne) usadeniny. Bradlové pásmo sa vyznačuje zložitou tektonikou. Veľmi dobre je vlastnú geologickú stavbu a zložité vrásnenie vidieť v kameňolomoch, ktoré sa nachádzajú v katastri obce. Osou riečnej siete je riečka Myjava, ktorá odvádza vody z južných svahov Bielych Karpát a z časti Myjavskej pahorkatiny. Pri výdatných zrážkach a v období rýchleho jarného topenia snehu spôsobuje pomerne časté povodňové stavy. Jednou z príčin povodní je regulácia horných častí prítokov Myjavy, odvodňovanie pramenísk, ako i necitlivý zásah do vegetačného krytu v povodí toku.
Klimaticky patrí Podbranč do mierne teplej oblasti s ročným úhrnom zrážok 700 - 800mm. Vegetačné pomery v katastri Podbranča sú po dlhé stáročia ovplyvňované ľudskou činnosťou. Výsledkom pravekého a stredovekého osídlenia bolo odlesnenie rozsiahlych plôch. Potreba dreva na palivo, stavby a potreba surovín pre remeselnú výrobu postupne vytláča lesné porasty z krajiny. Lesy postupne nahradili pasienky a lúky. V súčasnosti rastú lesy len v juhovýchodnej časti chotára. Porasty tvoria prevažne dub, hrab, v najvyšších polohách buk. Primiešaná je lipa, jaseň, javor a agát. Pri vodných tokoch rastú krovité a stromové vŕby, jelše a topole. V bylinnom podraste rastie chránená ľalia zlatohlavá, po okrajoch lesa orlíček obyčajný. V lete upútajú vysoké, žiarivo žlto kvitnúce divozely. Na rastlinné druhy sú najbohatšie lúky a pasienky. V neskorej jari a začiatkom leta kvitne voňavá materina dúška, omany, astry, repíček a mnoho ďalších druhov rastlín.

img00006_(1)_1Lúky sú bohaté i na živočíšne druhy, predovšetkým hmyz. Bohato sú zastúpené motýle, koníky. Z trávnatých porastov sa ozýva koncert cvrčkov. V neskoršom lete nie je problém nájsť dravú modlivku. V hradnej zrúcanine hniezdi sokol myšiar. Tok Myjavy bol v minulosti bohatý na ryby. Znečisťovanie vody priemyselný odpadmi nedovoľuje plnohodnotný život v toku. Podbranč je veľmi zaujímavým miestom pre výlety. Zo stredovekého hradu je pekný výhľad do širokého okolia. Za pekného počasia je vidieť prevažnú časť Malých Karpát, Záhorskú nížinu, Myjavskú pahorkatinu a Chvojnickú dolinu.

img00018

img00008

STARÝ HRAD

spísal Martin Jankovich podľa archívnych materiálov

Na kóte 454 v obci Podbranč, v tesnom susedstve zrúcaním stredovekého hradu Branč, sa nachádza jedno z najstarších hradísk v oblasti Záhoria, ktoré má názov Starý hrad.
Toto pomenovanie mohlo vzniknúť až po vybudovaní kamenného hradu Branč v druhej polovici 13. storočia (pravdepodobne v r. 1251 - 1261). Iný názov tohoto hradiska zatiaľ zistený ani publikovaný nebol.

Ako dokazujú archeologické nálezy, toto hradisko bolo obývané už v mladšej dobe kamennej - neolite (tretie tisícročie pred n.l.). Podobné hradiská v okolí sa zachovali v Hradišti pod Vrátnom ako i Hrádok pri Prašníku, ktorý svojou veľkou rozlohou ( 4,7 ha), svedčí o veľmi významnom sídle človeka v praveku.
I napriek tomu, že praveké sídlisko Starý hrad pri Branči, ktoré bolo osídlené už viac ako pred 5.000 rokmi, a boli na ňom prevedené i menšie arecheologické prieskumy, je širokej pospolitosti veľmi málo známe. Doposiaľ nebol o Starom hrade publikovaný významnejší materiál, ktorý by priblížil hlavne obyvateľom tunajšieho okolia históriu tohoto hradiska, ktoré je jednou z mnohých súčastí prekrásnej prírody Braneckcj doliny.
Štefan Janšák, rodák z Osuského, vtedy ešte kandidát inžinierstva, spolu s evanjelickým farárom na Bukovci Júliusom Bondárom, ako i Samuelom Hatalom, učiteľom na Bukovci, a jeho synmi, previedol prieskum toho hradiska a zhotovil pravdepodobne prvý náčrt pôdorysu tohto hradiska. Štefan Janšák. ktorý sa stal významnou vedeckou osobnosťou i v oblasti archeológie, odkryl dovtedy úplne neznáme tajomstvá významnej lokality osídlenia tohto kraja.
Ako vidieť na pôdoryse Starého hradu od Š. Janšáka, hlavný vchod na hradisko bol zo strany východnej, smerom od Kamenných vrát. Severný vchod v smere od Podzámku bol vybudovaný pravdepodobne neskoršie. Keďže na plošinke hradiska mali obyvatelia osady Podzámok menšie políčka, používali tento severný vchod, ktorému hovorili "branka", ako príjazdovú cestu na svoje role.

obec_foto6

Už v dávnej minulosti boli prechody z jednej krajiny do druhej prísne srážené a opevňované. Bola tendencia, aby týchto prechodov bolo čím menej. Spravidla ich tvorili miesta, ktoré sa dali v čase nebezpečenstva dobre brániť (hlboké údolia, tiesňavy, rokliny a pod.). Cez tieto mohla viesť spravidla iba jedna cesta, do ktorej sa pred ňou zbiehali viaceré cesty. Takého prechodné miesta tvorili v minulosti "brány zemské", latinský názov - portae, maďarsky - kapu, obyčajne - kokapu, kamenná brána alebo kamenné vráta. Je pochopiteľné, že postupne pri týchto prechodoch vznikali opevnené hradiská.
Kamenné vráta, zemské brány, boli spevňované hromadami kameňov, veľkých balvanov. Smerom do lesov boli príchody k ním zabezpečené zásekmi stromov, a to i v značnej dĺžke. Celý takýto systém sa nazýval Kamenné vráta alebo Kamenná brána.
To znamená, že obyvatelia hradiska mali za úlohu chrániť tento priechod v oblasti Myjavskej pahorkatiny. Nasvedčuje tomu i názov novopostavenému hradu Branč.
Na bezprostrednú súvislosť medzi samotným hradiskom a Kamennými vrátami poukazuje i to, že hradisko bolo vybudované na najnižšej vyvýšenine pri tomto prechode. Hradný vrch Branča meria 473 m, Chorvátsky vrch 462 m, kým Starý hrad 454 m.

obec_foto7
Vyvýšenina Starý hrad má sklon severojužný, čo bolo z hľadiska jeho obyvateľov veľmi výhodné. Bola to ochrana pred studenými severnými vetrami. Ďalší sklon vyvýšeniny je východo-západný. Opevnenie hradiska má tvar elipsy pretiahnutej v smere západovýchodnom. Najväčšej šírky dosahuje vo východnej časti, a to 145 metrov. Obvod opevnených valov je 1.060 m.
Hlinený val, ktorým je obohnané celé hradisko, je i dnes viditeľný, i napriek dlhému obdobiu dosahuje ešte výšku 3-4 m. Ochranné valy sú vybudované z hliny, ktorá bola pravdepodobne navrstvovaná drevom a dreveným uhlím. Prepaľovaním týchto materiálov vznikla postupne tvrdá prepálená hmota, ktorá dokázala odolať i v piebehu niekoľkých tisícročí poveternostným podmienkam. Murované steny vtedy človek nepoznal. Býval v jaskyniach alebo vo vykopaných jamách, ktoré boli prikryté rôznymi prístreškami, alebo zeminou.
 
obec_foto8

Ako vyplýva z archeologického prieskumu, ako i z poznatkov jednotlivých historikov, ktoré boli publikované, osídlenie Starého hradu siaha od mladšej doby kamennej (neolitikum - tretie tisícročie pred našim letopočtom) až do stredoveku, pravdepodobne do vybudovania kamenného hradu Branč v druhej polovici 13. storočia.
Vybudovaním hradu Branč, ale hlavne vznikom brančského hradného panstva, ktoré sa datuje od roku 1316, nastalo nové obdobie v osídľovaní tunajšieho kraja. Starý hrad pri Kamenných vrátach, alebo bráne zemskej, stratil svoje pôvodné poslanie. Medzi novovybudovanými kamennými hradmi sa postupne budovali i cestné spojenia (hradská cesty). Takto i cestné spojenie medzi susednými hradmi Brančom a Čachticami obišlo toto hradisko.
Z veľmi rozsiahleho lesného komplexu, tiahnuceho sa od Prašníka a jeho okolia až po Sobotište, sa postupne tvorili chotáre novovznikajúcich obcí a miest. Poslednou obcou vzniknutou v uvedenom tesnom masíve bola obec Bukovec (1592), pred ním Tura Lúka (1580). Vznik Myjavy sa datuje od roku 1586. Vznik Brezovej, ako i Vrboviec približne od roku 1550, vznik obce Podbranč v roku 1394.

Územie samotného hradiska - Starý hrad, ktoré spolu s priľahlými časťami (Chorvátskym vrchom, Stríbrníkom, Dolinkami, Ostrým vrchom, Kuciperkom, Kamennými vrátami, Úbočou nad Slezákmi-Martišmi a Za zámkom, Šibeničným vrškom, Gergeľou, Drínovkou, Drínovým vrškom, Husníkmi, Liščinami atď.), patrilo naposledy zámožnej šľachličnej rodine Schmertzingovskej. Po zrušení poddanstva v r. 1848 bolo územie hradiska rozparcelované a odkúpené miestnymi obyvateľmi.

 

PRÍRODNÁ PAMIATKA RIEKA MYJAVA

Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Trenčíne č.3/1996 z 11.11.1996 bola vyhlásená Prírodná pamiatka Rieka Myjava.
Účelom vyhlásenia prírodnej pamiatky je ochrana prirodzeného vodného toku so zachovalými brehovými porastami, ktorý má veľký ekostabilizačný a hydromelioračný význam a predstavuje regionálny biokoridor.

img00006