Charakteristika obce

Prvý zápis o obci Podbranč je z roku 1394, kedy sa k panstvu hradu Branč pričleňuje 13 obcí. Obec však existovala oveľa skôr, len sa o nej nepísalo, lebo obce a osady kopaníc v okolí Branča sa prideľovali Sobotišťu.
Názov Podbranč má obec už vyše 200 rokov.
Rozprestiera sa na ploche 1.414 hektárov a pozostáva z 37 osád, samôt a väčších usadlostí. Väčšina z nich leží v údolí rieky Myjavy (U Varsíkov, Horná Dolina, Majeričky, Dolná Dolina, Švrčkov Jarok, U Hulkov, U Gažov a pod.). Ďalšia časť obce leží priamo pod zrúcaninou hradu Branč (Podzámok) a v dolinách pri úpätí hradného kopca (Martiské, Drieňové a pod.).
V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli tu i dva mlyny (začiatkom 19. stor.), ku ktorým neskôr pribudol kameňolom. V roku 1907 tu bolo založené Potravinové družstvo.

V tomto určite prekrásnom prostredí okolo meandrov rieky Myjavy, ale i v úzkych dolinách okolo potôčikov žilo v roku 1787 2.283 obyvateľov, v roku 1900 1.013 obyvateľov, v roku 2001 660 obyvateľov.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v prevažnej miere pracuje v miestnom roľníckom družstve a väčšina ostatných dochádza za prácou do Senice a Myjavy.

Obec z náboženského hľadiska môžeme charakterizovať ako evanjelickú, pretože z celkového počtu veriacich - 648 je 634 evanjelikov augsb. vyznania, 14 rímsko-katolického vyznania a zostávajúci počet je nezisteného vyznania. Veriaci v Podbranči tvoria fíliu, ktorá patrí k ev. cirk. zboru a.v. v Sobotišti, kde je i kostol. V obci Podbranč sú len dve malé zvonice, a to v časti Dolná Dolina a v osade Podzámok.

Aj keď má obec kopaničiarsky ráz, ktorý ma značný vplyv na spoločenský život v obci, darí sa tu udržovať spoločenský život.
Pôsobia tu viaceré spoločenské a záujmové organizácie. Z nich najaktívnejšie sú Demokratická únia žien, Zväz drobnochovateľov, Telovýchovná jednota - futbalový oddiel.
Pri OÚ úspešne pôsobia dva dobrovoľné požiarne zbory, a to v častiach Dolná Dolina a Horná Dolina. Aktívne pracuje v obci Poľovné združenie BRANČ, ktoré dosahuje vynikajúce výsledky v odchove zveri, ale i trofejné úspechy.
V obci tiež funguje organizácia včelárov a pracujú tu dva dozorné výbory Jednoty. Na tak malú obec počtom obyvateľov je táto spoločenská aktivita na veľmi dobrej úrovni. Občania, členovia týchto organizácií, vypomáhajú obci hlavne brigádnickou formou pri akciách, ktoré obec organizuje. Obecný úrad potom organizáciám vychádza v ústrety podľa svojich možností, či organizačnou alebo finančnou pomocou.

V súčasnosti sa v obci prejavili i aktivity starostky Viery Končitej, ktorá sa snaží o rozvoj obce, o jej propagáciu doma i v zahraničí. Mladých ľudí sa snaží pritiahnuť do obce i tým, že sa z Fondu rozvoja bývania postavila v obci bytovka pre mladé rodiny.
Mladej generácii je určených i množstvo podujatí v obci: sú to tradičné pikniky na hrade Branč, kde si môžu deti i dospelí zasúťažiť, povoziť sa na koňoch, počúvať koncert hudobných skupín a pozrieť vystúpenie skupín historického šermu. Taktiež sa na Podbranči konajú diskotéky pre mládež a tradičné plesy. Počas leta sa tu konali medzinárodné mládežnícke tábory zamerané na obnovu hradu Branč. Na rozvoj cezhraničnej spolupráce a obnovu hradu Branč bola poskytnutá finančná pomoc z fondu EÚ.
Rieka Myjava sa po povodniach čistila za pomoci grantu Ministerstva životného prostredia.
Tradíciou sa stali i cirkevné slávnosti na hrade Branč 5. júla. V tento deň si pripomíname príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda a zároveň i blízky sviatok upálenia Jána Husa.

V roku 1967 bol navrhnutý a prijatý územný plán obce, ktorý rátal so sústredením obce v časti Dolná Dolina, kde je centrum obce. Sídli tu Obecný úrad, poštový úrad, materská škola.
Nachádza sa tu Požiarna zbrojnica, spomínaná zvonica spolu so starou budovou kultúrneho domu, kde v prístavbe je súkromný obchod a pohostinstvo. Sústredenie obce sa však neuskutočnilo, lebo vďaka stavebným výnimkám občania stavali svoje domy väčšinou tam, kde mali svoje pozemky. Výnimkou bola časť Druhá Strana, kde sa rátalo s vodnou nádržou, ku stavbe ktorej z viacerých príčin nedošlo.
Nová doba so sebou priniesla i vyššie nároky občanov žijúcich na kopaniciach. Každý chcel mať dobrú prístupovú cestu, verejné osvetlenie a byť informovaný cestou miestneho rozhlasu.
Treba spomenúť, že obec má okrem jedného verejného vodovodu obhospodarovaného BVS ešte 6 skupinových vodovodov väčšieho rozsahu.
V obci sú dva cintoríny, jeden na Podzámku a druhý na Dolnej Doline, kde obec postavila dom smútku.
V súčasnosti viac ako tretinu domov v obci vlastnia chalupári, pre ktorých je tento kraj veľmi atraktívny.
Turisticky najatraktívnejšou časťou obce je Podzámok, kde občania vystavali novú budovu kultúrneho domu s obchodom a pohostinstvom. Osada leží priamo pod zrúcaninou hradu Branč, kde smeruje hlavne v letných mesiacoch mnoho návštevníkov.
Ďalšími turistickými atrakciami tu sú kameňolom, v ktorom bolo možné sledovať morské usadeniny so skamenelinami, zachovalý pôvodný mlyn pána Pagáča, zbierku historických poľnohospodárskych strojov Ing. Dušana Praženku a pálenica u Varsíkov.

Príroda Podbranča

Prírodné pomery obce Podbranč

Obec Podbranč leží v severovýchodnej časti okresu Senica, južne od cesty Myjava - Sobotište. Obec netvorí ucelený sídelný útvar. Skladá sa z menších osád a usadlostí roztrúsených po celom katastri. Na typ osídlenia mali veľký vplyv prírodné pomery oblasti, ktoré určovali spôsoby hospodárenia a využívania krajiny.
Dominantou katastra a širokého okolia je vrch so zrúcaninou hradu Branč. Pri dobrej viditeľnosti je hrad vidieť zo Záhorskej nížiny a hrebeňa Malých Karpát so vzdialenosťou niekoľko desiatok kilometrov. Hradný vrch je najvyššie položeným bodom s nadmorskou výškou 473 m. Najnižšie položený bod s nadmorskou výškou približne 240m sa nachádza pri toku Myjavy U Gažov v najjužnejšom cípe chotára. Nadmorskú výšku nad 450 m majú kóty Starý hrad (455m) a Chorvátsky vrch (462m).
Orograficky patrí Podbranč do Myjavskej pahorkatiny a len malou časťou zasahuje kataster do Bielych Karpát v oblasti Hornej Doliny. Pri Podbranči začína bradlové pásmo Západných Karpát, ktoré sa tiahne úzkym pásom pri Myjave, pokračuje dolinou Váhu, cez Oravu do Poľska, na územie SR sa vracia Pieninami a pokračuje až na západnú Ukrajinu. Západné Karpaty rozdeľuje bradlové pásmo na dve časti, na vonkajšie a vnútorné. V oblasti Podbranča dosahuje minimálnu šírku. Reliéf pásma sa vyznačuje veľkou pestrosťou. Pri Podbranči má štýl skaliek, v iných častiach Slovenska patrí reliéf bradlového pásma k najkrajším prírodným útvarom, ako napríklad bradlo Vršatca, Manínska tiesňava, ale predovšetkým nádherné scenérie v Pieninskom národnom parku.

V oblasti Podbranča bradlové pásmo budujú prevažne druhohorné vápencové horniny. Treťohorné vrstvy hornín tvoria úzky plytký obal po ľavej strane toku Myjavy a pokračujú kompaktným celkom v Bielych Karpatách. Údolie Myjavy vypĺňajú fluviálne (riečne) usadeniny. Bradlové pásmo sa vyznačuje zložitou tektonikou. Veľmi dobre je vlastnú geologickú stavbu a zložité vrásnenie vidieť v kameňolomoch, ktoré sa nachádzajú v katastri obce.
Osou riečnej siete je riečka Myjava, ktorá odvádza vody z južných svahov Bielych Karpát a z časti Myjavskej pahorkatiny. Pri výdatných zrážkach a v období rýchleho jarného topenia snehu spôsobuje pomerne časté povodňové stavy. Jednou z príčin povodní je regulácia horných častí prítokov Myjavy, odvodňovanie pramenísk, ako i necitlivý zásah do vegetačného krytu v povodí toku.
Klimaticky patrí Podbranč do mierne teplej oblasti s ročným úhrnom zrážok 700 - 800mm. Vegetačné pomery v katastri Podbranča sú po dlhé stáročia ovplyvňované ľudskou činnosťou. Výsledkom pravekého a stredovekého osídlenia bolo odlesnenie rozsiahlych plôch. Potreba dreva na palivo, stavby a potreba surovín pre remeselnú výrobu postupne vytláča lesné porasty z krajiny. Lesy postupne nahradili pasienky a lúky. V súčasnosti rastú lesy len v juhovýchodnej časti chotára. Porasty tvoria prevažne dub, hrab, v najvyšších polohách buk. Primiešaná je lipa, jaseň, javor a agát. Pri vodných tokoch rastú krovité a stromové vŕby, jelše a topole. V bylinnom podraste rastie chránená ľalia zlatohlavá, po okrajoch lesa orlíček obyčajný. V lete upútajú vysoké, žiarivo žlto kvitnúce divozely. Na rastlinné druhy sú najbohatšie lúky a pasienky. V neskorej jari a začiatkom leta kvitne voňavá materina dúška, omany, astry, repíček a mnoho ďalších druhov rastlín.
Lúky sú bohaté i na živočíšne druhy, predovšetkým hmyz. Bohato sú zastúpené motýle, koníky. Z trávnatých porastov sa ozýva koncert cvrčkov. V neskoršom lete nie je problém nájsť dravú modlivku. V hradnej zrúcanine hniezdi sokol myšiar. Tok Myjavy bol v minulosti bohatý na ryby. Znečisťovanie vody priemyselný odpadmi nedovoľuje plnohodnotný život v toku. Podbranč je veľmi zaujímavým miestom pre výlety. Zo stredovekého hradu je pekný výhľad do širokého okolia. Za pekného počasia je vidieť prevažnú časť Malých Karpát, Záhorskú nížinu, Myjavskú pahorkatinu a Chvojnickú dolinu.

Starý hrad

spísal Martin Jankovich podľa archívnych materiálov

Na kóte 454 v obci Podbranč, v tesnom susedstve zrúcaním stredovekého hradu Branč, sa nachádza jedno z najstarších hradísk v oblasti Záhoria, ktoré má názov Starý hrad.
Toto pomenovanie mohlo vzniknúť až po vybudovaní kamenného hradu Branč v druhej polovici 13. storočia (pravdepodobne v r. 1251 - 1261). Iný názov tohoto hradiska zatiaľ zistený ani publikovaný nebol.

Ako dokazujú archeologické nálezy, toto hradisko bolo obývané už v mladšej dobe kamennej - neolite (tretie tisícročie pred n.l.). Podobné hradiská v okolí sa zachovali v Hradišti pod Vrátnom ako i Hrádok pri Prašníku, ktorý svojou veľkou rozlohou ( 4,7 ha), svedčí o veľmi významnom sídle človeka v praveku.
I napriek tomu, že praveké sídlisko Starý hrad pri Branči, ktoré bolo osídlené už viac ako pred 5.000 rokmi, a boli na ňom prevedené i menšie arecheologické prieskumy, je širokej pospolitosti veľmi málo známe. Doposiaľ nebol o Starom hrade publikovaný významnejší materiál, ktorý by priblížil hlavne obyvateľom tunajšieho okolia históriu tohoto hradiska, ktoré je jednou z mnohých súčastí prekrásnej prírody Braneckcj doliny.
Štefan Janšák, rodák z Osuského, vtedy ešte kandidát inžinierstva, spolu s evanjelickým farárom na Bukovci Júliusom Bondárom, ako i Samuelom Hatalom, učiteľom na Bukovci, a jeho synmi, previedol prieskum toho hradiska a zhotovil pravdepodobne prvý náčrt pôdorysu tohto hradiska. Štefan Janšák. ktorý sa stal významnou vedeckou osobnosťou i v oblasti archeológie, odkryl dovtedy úplne neznáme tajomstvá významnej lokality osídlenia tohto kraja.
Ako vidieť na pôdoryse Starého hradu od Š. Janšáka, hlavný vchod na hradisko bol zo strany východnej, smerom od Kamenných vrát. Severný vchod v smere od Podzámku bol vybudovaný pravdepodobne neskoršie. Keďže na plošinke hradiska mali obyvatelia osady Podzámok menšie políčka, používali tento severný vchod, ktorému hovorili "branka", ako príjazdovú cestu na svoje role.

Už v dávnej minulosti boli prechody z jednej krajiny do druhej prísne srážené a opevňované. Bola tendencia, aby týchto prechodov bolo čím menej. Spravidla ich tvorili miesta, ktoré sa dali v čase nebezpečenstva dobre brániť (hlboké údolia, tiesňavy, rokliny a pod.). Cez tieto mohla viesť spravidla iba jedna cesta, do ktorej sa pred ňou zbiehali viaceré cesty. Takého prechodné miesta tvorili v minulosti "brány zemské", latinský názov - portae, maďarsky - kapu, obyčajne - kokapu, kamenná brána alebo kamenné vráta. Je pochopiteľné, že postupne pri týchto prechodoch vznikali opevnené hradiská.
Kamenné vráta, zemské brány, boli spevňované hromadami kameňov, veľkých balvanov. Smerom do lesov boli príchody k ním zabezpečené zásekmi stromov, a to i v značnej dĺžke. Celý takýto systém sa nazýval Kamenné vráta alebo Kamenná brána.
To znamená, že obyvatelia hradiska mali za úlohu chrániť tento priechod v oblasti Myjavskej pahorkatiny. Nasvedčuje tomu i názov novopostavenému hradu Branč.
Na bezprostrednú súvislosť medzi samotným hradiskom a Kamennými vrátami poukazuje i to, že hradisko bolo vybudované na najnižšej vyvýšenine pri tomto prechode. Hradný vrch Branča meria 473 m, Chorvátsky vrch 462 m, kým Starý hrad 454 m.

Vyvýšenina Starý hrad má sklon severojužný, čo bolo z hľadiska jeho obyvateľov veľmi výhodné. Bola to ochrana pred studenými severnými vetrami. Ďalší sklon vyvýšeniny je východo-západný. Opevnenie hradiska má tvar elipsy pretiahnutej v smere západovýchodnom. Najväčšej šírky dosahuje vo východnej časti, a to 145 metrov. Obvod opevnených valov je 1.060 m.
Hlinený val, ktorým je obohnané celé hradisko, je i dnes viditeľný, i napriek dlhému obdobiu dosahuje ešte výšku 3-4 m. Ochranné valy sú vybudované z hliny, ktorá bola pravdepodobne navrstvovaná drevom a dreveným uhlím. Prepaľovaním týchto materiálov vznikla postupne tvrdá prepálená hmota, ktorá dokázala odolať i v piebehu niekoľkých tisícročí poveternostným podmienkam. Murované steny vtedy človek nepoznal. Býval v jaskyniach alebo vo vykopaných jamách, ktoré boli prikryté rôznymi prístreškami, alebo zeminou.

Ako vyplýva z archeologického prieskumu, ako i z poznatkov jednotlivých historikov, ktoré boli publikované, osídlenie Starého hradu siaha od mladšej doby kamennej (neolitikum - tretie tisícročie pred našim letopočtom) až do stredoveku, pravdepodobne do vybudovania kamenného hradu Branč v druhej polovici 13. storočia.
Vybudovaním hradu Branč, ale hlavne vznikom brančského hradného panstva, ktoré sa datuje od roku 1316, nastalo nové obdobie v osídľovaní tunajšieho kraja. Starý hrad pri Kamenných vrátach, alebo bráne zemskej, stratil svoje pôvodné poslanie. Medzi novovybudovanými kamennými hradmi sa postupne budovali i cestné spojenia (hradská cesty). Takto i cestné spojenie medzi susednými hradmi Brančom a Čachticami obišlo toto hradisko.
Z veľmi rozsiahleho lesného komplexu, tiahnuceho sa od Prašníka a jeho okolia až po Sobotište, sa postupne tvorili chotáre novovznikajúcich obcí a miest. Poslednou obcou vzniknutou v uvedenom tesnom masíve bola obec Bukovec (1592), pred ním Tura Lúka (1580). Vznik Myjavy sa datuje od roku 1586. Vznik Brezovej, ako i Vrboviec približne od roku 1550, vznik obce Podbranč v roku 1394.

Územie samotného hradiska - Starý hrad, ktoré spolu s priľahlými časťami (Chorvátskym vrchom, Stríbrníkom, Dolinkami, Ostrým vrchom, Kuciperkom, Kamennými vrátami, Úbočou nad Slezákmi-Martišmi a Za zámkom, Šibeničným vrškom, Gergeľou, Drínovkou, Drínovým vrškom, Husníkmi, Liščinami atď.), patrilo naposledy zámožnej šľachličnej rodine Schmertzingovskej. Po zrušení poddanstva v r. 1848 bolo územie hradiska rozparcelované a odkúpené miestnymi obyvateľmi.

Prírodná pamiatka Rieka Myjava

Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Trenčíne č.3/1996 z 11.11.1996 bola vyhlásená Prírodná pamiatka Rieka Myjava.
Účelom vyhlásenia prírodnej pamiatky je ochrana prirodzeného vodného toku so zachovalými brehovými porastami, ktorý má veľký ekostabilizačný a hydromelioračný význam a predstavuje regionálny biokoridor.